Rómske ženy sa rozhodli riešiť problém Rómov po novom

Účastníčky stretnutia vyjadrili presvedčenie, že rómske ženy-matky, ktoré sa musia každý deň pasovať s nemalými ťažkosťami, budú schopné ich riešiť lepšie ako rómski muži vo vyšších politických funkciách. Potrebujú len viac dôvery a priestoru. "Domnievame sa, že na to, aby sa rómske ženy presadili v regionalnej politike, je potrebné poskytnúť im niektoré návyky a zručnosti verejného činiteľa, ktoré nemali doposiaľ možnosť získať. Problémy komunity poznajú dôverne a pri navrhovaní spôsobov ich riešenia sú oveľa racionálnejšie a efektívnejšie ako muži. Veríme, že spoločne nájdeme cestu, ako presvedčiť aj majoritu, že nám všetkým spoločne - Rómom aj nerómom ide o jediné - zlepšiť život v regione," zdôrazňuje koordinátorka projektu Mária Horňáková.

Podľa účastníčok seminára nielen neochota poslancov riešiť zlú situáciu Rómov, ale aj nedostatok informácií samotných Rómov zo strany zastupiteľstva o možnostiach riešenia niektorých problémov komplikuje súčasný stav. "V zastupiteľstve nemáme žiadneho Róma, takže aj keď je možnosť cez rôzne granty financovať výstavbu cesty či nájomných bytov alebo zavádzanie infraštruktúry, my o tom nevieme. Aj preto som sa rozhodla, že budem kandidovať ako nezávislá poslankyňa. Podporu Rómov mám a dúfam, že sa nám to podarí," konštatuje Monika Sinuová z Bidoviec, manželka tamojšieho vajdu. Na nedostatok informácií zo strany obecného zastupiteľstva sa sťažuje aj pani Jarmila Vaňová z obce Ďurkov. "V zastupiteľstve nemáme ani jedného Róma. A pritom len na základnej škole je viac než 50 percent rómskych detí. Rómovia jednoducho nemajú na obecnom úrade žiadne slovo. Nevieme čo, kedy a ako sa dá riešiť," sťažuje sa J. Vaňová.

Izolácia osád Rómom nevyhovuje

Periférne umiestnenie rómskych osád je v mnohých lokalitách výsledkom tlaku majority a neochoty majoritných obyvateľov dovoliť Rómom usadzovať sa v obciach. Izolácia mnohých Rómov trápi a nesúhlasia s ňou. "Hlavným problémom našej doliny je to, že sme všetci Rómovia od dedín akoby izolovaní. Trvalo štyri roky kým som na základe žiadosti dostala pozemok na výstavbu," hovorí M. Sinuová.

Mala záujem o pozemok v obci, no napriek tomu, že pozemkov bolo dosť, pridelili jej parcelu na konci obce. "Nerómovia jednoducho nedovolia Rómom bývať v obci medzi nimi. Keď sa v Bidovciach zavádzala plynofikácia, rómska osada ani nebola zahrnutá do plánu. Celú dobu nás starosta zavádzal, že plyn bude aj pre Rómov. Chcela som preto vedieť, prečo sme boli diskriminovaní. Veď aj my chceme lepšie a modernejšie žiť. Vraj sa tak rozhodli plynári, pretože Rómovia sú vo väčšine neplatiči a neplatili by. Môj dom je asi 6 metrov od posledného nerómskeho domu, tak som žiadala o zavedenie plynu s tým, že prípojku si zavedieme sami. Nevyhoveli mi. Dokonca ešte aj žumpy na splachovacie záchody sme si museli urobiť sami. V osade nemáme ani cestu. Bývam blízko nerómov, ale doslova som si ten kúsok cesty k môjmu domu musela vydupať," kritizuje prístup obecného úradu v Bidovciach M. Sinuová.

Pani Monika už dlhé roky bez akéhokoľvek nároku na odmenu pomáha svojim Rómom s vypisovaním rôznych žiadosti a sťažnosti. Preto sa rozhodla hľadať pomoc a radu v rómskych organizáciách. Získane skúsenosti chcela šíriť v svojej komunite. Veľmi však nepochodila. "Navštívila som zopár rómskych organizácií v Košiciach, ale nenašla som pomoc. Tri razy som bola v jednej nemenovanej rómskej nadácií na Hlavnej ulici. Nikdy som tam nenašla kompetentnú osobu. Nakoniec som zastihla jednu nerómsku pracovníčku, ktorá mi povedala, že nechápe, čo vlastne od nej chcem. Je jedno či tam sedí Róm alebo neróm. Ide o to, aby to bol človek, ktorý mi bude rozumieť. Človek, ktorý sa nebojí ísť do osady tak ako ja, lebo im rozumiem a viem sa s nimi porozprávať. Čo sa týka niektorých rómskych organizácií, s hľadaním pomoci som u nich už rezignovala," tvrdí sklamaná M. Sinuová.

Študovala, aby mohla pomáhať

Alžbeta Pompová z obce Gaboltov v okrese Bardejov kvôli túžbe pomáhať Rómom vyštudovala dva roky Sociálnej práce a legislatívy cirkví. Do nedalekých Lenártoviec chodila takmer pol roka na vlastné náklady, aby pripravila rómske deti na prvé sväté príjmanie. "Napriek tomu, že som bola nezamestnaná, chodila som učiť tieto deti, pretože som videla, že to veľmi chcú a vedia prijať pomoc. Pripravovala som aj deti z Podsádku. Tam som učila náboženstvo 4 roky. Nebolo to ľahké. Dlhých 40 rokov tam žiaden Róm nemal prvé sväté príjmanie. Boli ľahostajní, ale ľahostajný bol aj kňaz, ktorý ich nijako nemotivoval. Bola to dôležitá práca," zdôrazňuje A. Pompová.

V prípade, že by bola poslankyňou, nevenovala by sa len mládeži ale pokúsila by sa riešiť aj iné problémy, ako napríklad zavedenie elektriny v Nižnom Tvarožci. "Starosta tvrdí, že im nemôže zaviesť elektrinu, pretože majú veľmi nízke chatrče. Nemajú tam ani vodu. Tak ako vo väčšine rómskych osád aj tam je 100 percentná nezamestnanosť."

Podľa jej názoru by v každej osade mali vzniknúť ženské centrá, kde by sa ženy z rôznych osád navštevovali a vymieňali si informácie ako sa dajú niektoré problémy týkajúce sa bývania a infraštruktúry ale aj vzdelávania riešiť. Ako povedala, školenie rómskych žien do budúcich komunálnych volieb jej dalo veľa. Je prekvapená, koľko odvahy rómske ženy majú, pretože majú skvelé myšlienky a nápady. Ako na záver dodala, často oveľa lepšie než majú niektorí známi rómski muži z politickej scény.

Košické stretnutie rómskych žien bolo druhým v rámci projektu Zvýšenie participácie rómskych žien vo verejnom a politickom živote. V mesačných cykloch potrvajú až do decembra. Projekt finančne podporuje Europske spoločenstvo prostredníctvom Nadácie na podporu občianskych aktivít. Mária Hušová

DISKUSE - KOMENTÁŘE:

	25. 1. 2007	romazpravodajstvi
	25. 1. 2007	romazpravodajstvi