Verejné priestory i nové technológie musia zohľadňovať zrakovo postihnutých
8. 10. 2008 - BRATISLAVA [Changenet]
Svetová únia nevidiacich (WBU), reprezentujúca viac ako 160 miliónov nevidiacich a slabozrakých ľudí na celom svete, zaznamenala nárast počtu starších nevidiacich osôb počas posledných piatich rokov. V súčasnosti je viac ako 45 miliónov nevidiacich a slabozrakých ľudí starších ako 50 rokov. Hlavné choroby zapríčiňujúce ich stratu zraku sú katarakta (sivý zákal), glaukom (zelený zákal) a vekom podmienená degenerácia makuly. Tieto príčiny prevládajú v rozvinutých i rozvojových krajinách.
Poškodenie zraku spôsobuje mnoho problémov rovnako ľuďom starnúcim s poškodeným zrakom tak aj tým, ktorí získali poškodenie zraku v neskoršom veku. Tri najdôležitejšie dôsledky doliehajúce na starších nevidiacich ľudí sú chudoba, nedostatočný prístup k službám, zdravotníckej starostlivosti a diskriminácia. V mnohých krajinách, ale zvlášť v rozvojových krajinách, je zdravotnícka starostlivosť nedostatočná. Naozaj, v mnohých rozvojových krajinách, ako je India, katarakta, ktorá sa veľmi často vyskytuje u starších ľudí, je stále hlavnou príčinou slepoty napriek tomu, že existuje účinná liečba. Čo sa týka diskriminácie, s ktorou sa stretávajú starší nevidiaci ľudia, je faktom, že v mnohých regiónoch sveta sa pristupuje k starším ľuďom neúctivo až znevažujúco a sú im upierané ich základné práva.
Dôležitým problémom pre starších nevidiacich a slabozrakých ľudí je nedostatočná mobilita spôsobená nevhodnými systémami verejnej dopravy. Je faktom, že mnohí starší ľudia žijú osamele, často ďaleko od svojich rodín a strácajú schopnosť cestovať, čím sa stávajú izolovanými a viac závislými.
Iným závažným problémom starších nevidiacich a slabozrakých ľudí je vyššie riziko náhodných úrazov. Napríklad, často si nevšimnú schody ak ich hrany nie sú kontrastne označené. Naviac, dizajn nových technológií môže vytvárať významné bariéry ak pri dizajne nie je braná do úvahy prístupnosť pre ľudí so zrakovým postihnutím.
Napríklad, programová informácia digitálnej televízie je na obrazovke bez možnosti zvukového výstupu. Iným príkladom je používanie absolútne neprístupných dotykových obrazoviek na informačných kioskoch letiskových alebo verejných služieb. Tieto obrazovky však môžu byť použiteľné ak sú zabudované sprístupňujúce funkcie už pri ich návrhu. V súvislosti s týmito a ďalšími problémami, s ktorými sa stretávajú starší nevidiaci a slabozrakí ľudia, Svetová únia nevidiacich dôrazne požaduje realizáciu opatrení v týchto oblastiach:
1. Uplatňovať princípy univerzálneho dizajnu pri projektovaní budov a verejných priestorov s cieľom rozšíriť možnosti samostatného pohybu a prevencie úrazov.
2. Zabudovávať sprístupňujúce funkcie do nových technológií už v etape ich vývoja.
3. Budovať účinné a prístupné verejné dopravné systémy v mestskom i vidieckom prostredí, s cieľom zlepšiť mobilitu a redukovať izoláciu starších nevidiacich a slabozrakých ľudí.
4. Zabezpečiť, aby rehabilitačné programy primerane odrážali špeciálne potreby starších nevidiacich a slabozrakých osôb.
Keďže Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím požaduje prístup k primeranej zdravotníckej starostlivosti, rehabilitačným službám a uplatňovanie univerzálneho dizajnu, musí byť venovaná pozornosť tomu, aby boli k dispozícii, prístupné a primerané potrebám nevidiacich a slabozrakých ľudí.