Zeleň a fašizmus
27. 10. 2008 - Štefan Szabó , Changenet
V dnešných dňoch častejšie ako inokedy prichádzajú zúčastneným organizáciám upovedomenia o začatí konania o súhlas na výrub drevín. Totiž, blíži sa obdobie vegetačného kľudu a teda čas na „rekonštrukciu“ parkov a verejnej zelene. Inými slovami čas výrubov „nevhodných“ stromov.Keď si porovnáte všetky tie upovedomenia, tak v nich nájdete takmer vždy túto formulku: „Dôvodom výrubu je skutočnosť, že sa jedná o tvarovo a botanicky nevhodné dreviny, so zlým zdravotným stavom alebo o prestarnuté jedince“.
Áno, tie posledné slová sú najčastejšími argumentmi, ktoré používajú príslušné orgány pri odôvodnení “nutnosti” výrubov verejnej zelene.
Dlho som rozmýšľal, čo mi tie argumenty pripomínajú. A včera som na to konečne prišiel. Sú to argumenty, ktorými fašistickí ideológovia vysvetľovali a ospravedlňovali nutnosť „očistenia rasy“ od starých, chorých, degenerovaných a rasovo menejcenných jedincov. To znamená vytvoriť spoločnosť mladých, silných, dokonalých a rasovo nadradených jedincov.
Za týmto účelom bola potom založená špeciálna jednotka s názvom Združenie pre blahobyt a inštitucionálnu starostlivosť, alebo T4. V programe T4 ošetrovateľky, lekári a psychiatri vykonali „milosrdné zabíjanie“ 70 000 mužov, žien a detí po celom Nemecku
Vedúci predstavitelia našich samospráv a ich podriadených orgánov chcú očistiť parky a verejné priestranstvá od tvarovo a botanicky nevhodných drevín, od drevín so zlým zdravotným stavom alebo od prestarnutých jedincov. A to je presne ten istý slovník, aký používali zakladatelia eugeniky.
Aká bola realizácia fašistickej ideológie v praxi a aké to malo následky na našu civilizáciu, to vie z dejepisu každý gramotný človek. Vieme však odhadnúť, aké následky bude mať na našu spoločnosť systematické ničenie, t.j. „rekonštrukcia“ zelene (je vôbec možné rekonštruovať živé organizmy?), „zahusťovanie“ miest a strata verejných priestorov?
Nemecká spoločnosť doteraz nesie v sebe traumu, spôsobenú 2. svetovou vojnou. Akú traumu ponesú v sebe naše deti, ktoré budú mať stále menšiu šancu byť v kontakte s ozajstnou prírodou?
Ideológovia fašizmu a vyhladzovacích táborov tvorili svoje plány doma, v bezpečí, pri svojich písacích stoloch. Nezaujímali ich jednotliví ľudia, ktorí boli odsúdení na zánik. Zaujímala ich „efektivita“ a „funkčnosť“ systému, ktorý mal slúžiť jedinej myšlienke, jedinému vodcovi a jedinej rase.
Tí, ktorí rozhodujú o bytí a nebytí zvyškov mestskej zelene v mestách Slovenska plánujú svoje dokonalé parky, s rovnakými „úhľadnými“ a „bezpečnými“ tujami a podobnými stromčekmi vo svojich kanceláriách. Plánujú svoje betónové chodníky, betónové lavičky a dokonalé trávniky pre „parky“, kde nie je priestor a šanca pre vtáctvo, motýle, zvieratá, pre kúsok prírody. A určite nikdy nepočuli nič o eugenike...
Je jeseň. Čas prechádzok medzi padajúcimi listami. Čas premýšľania o svete a o sebe.