Nie všetko je zlato...

2. 10. 2003 - PRAHA [Econnect]

V prvom rade si treba uvedomiť, že jde o VEĽMI MALÝ OBJEM PEŇAZÍ (na Slovensku sa v minulom roku vyzbieralo cca 100 mil. Sk) v porovnaní o darmi odpisovanými zo základu dane (v minulom roku prišlo týmto kanálom do neziskového sektora vyše 2,4 mld. Sk).

Silná kampaň na podporu asignácie dane vytvára v spoločnosti (a u politikov) dojem, že 1 % neziskovkám stačí. Následne sa môže stať, že v rámci reformy verejných financií budú zrušené omnoho významnejšie inštitúty na podporu financovania neziskového sektora (to sa práve teraz deje na Slovensku).

Je vynikajúce, keď občania môžu vďaka asignácii rozhodovať o (veľmi malej) časti svojej dane, chýba tam však dôležitý element: SPOLUÚČASŤ (ktorá sa v prípade odpisovania daru zo základu dane pohybuje podľa sadzby dane od 60 do 80 % celkovej hodnoty daru).

Ďalším vážnym problémom asignácie dane je jej ANONYMITA. Daňové úrady neposkytnú organizácii informácie o ľuďoch, ktorí ju podporili. Organizácie sú preto odkázané na komunikáciu s darcami cez médiá (či už celoštátne, alebo miestne), alebo nejaký interný kanál (časopis organizácie, letáky, listy). Je to drahé, ale predovšetkým to podporuje zabehané stereotypy (podporime detske domovy, liečbu rakoviny, ...) a zásadným spôsobom obmedzuje možnosť budovať a zveľaďovať vzťahy organizácie s jej darcami.

Mimoriadne PROBLEMATICKÉ JE ZAVEDENIE ASIGNÁCIE PRE PRÁVNICKÉ OSOBY, pretože u nich možno očakávať tendenciu podporovať najmä mediálne viditeľné organizácie (prípadne organizácie založené firmou) s dôrazom na budovanie image/mena firmy miesto podpory zmysluplných aktivít.

Pozor si treba dať na MIMORIADNE BYROKRATICKÝ A DRAHÝ PROCES registrácie organizácií a poukazovania dane. "Vďaka" návrhu, ktorí presadili niektorí "experti" MNO na Slovensku sa musia organizácie registrovať každý rok, pričom registrácia je administratívne náročná a stojí cca 1400,- Sk. Rovnako administratívne náročné je poukazovanie dane, kedy občan musí od zamestnávateľa získať osobitné potvrdenie o zaplatení dane, vyplniť vyhlásenie o poukázaní dane a to následne odovzdať na daňový úrad v inom termíne, než je termín pre podanie daňového priznania. Daňové úrady vyčíslili náklady na spracovanie tejto agendy v minulom roku na 32 mil. Sk (co je tretina výnosu).

Ak by som teda mal po dvoch rokoch skúsenosti s asignáciou na Slovensku poskytnúť nejaké odporúčania, boli by asi takéto:

• Jednorazová registrácia do registra príjmateľov s minimom podkladov a s povinnosťou nahlasovať zmeny údajov zapísaných v registri (cieľ: zníženie nákladov a administratívnej náročnosti).
• Žiadne preukazovanie, že príjmateľ nemá nedoplatky na odvodoch do fondov a pod. (cieľ: zníženie administratívnej náročnosti; na kontrolu odvodových povinností existujú iné mechanizmy).
• Umožnenie asignácie dane len pre fyzické osoby (cieľ: zamedziť problematickému smerovaniu peňazí od väčších firiem; občan má rozhodovať, kam idú jeho dane, firma by takúto možnosť nemala mať).
• Občania môžu určiť príjemcu asignovanej dane priamo na tlačive daňového priznania - ak podávajú daňové priznanie, alebo ročného zúčtovania dane - ak ide o zamestnancov (cieľ: zjednodušiť asignáciu pre občanov a znížiť administratívnu náročnosť pre správcov dane).

Niektoré informácie týkajúce sa asignácie môžete nájst v rubrike Fundraising a filantropia na serveri CHANGENET.SK: http://www.changenet.sk/?cat=14675

Text byl původně napsán jako diskusní příspěvek k článku Zachrání daňové asignace český neziskový sektor? (pozn. redakce)

Norbert Brázda